Proza - blog

Proza
pridal danielicka 14.4. 2008 o 17:55 ()

ČO
je vlastne láska?? Jedno viem iste... Je to akýsi cit,ktorý prežívajú dvaja ľudia keď sa ľúbia..Ale je to aj cit medzi matkoua dieťaťom..

Môže byť aj jednosmerná..Keď sa dievča zaľúbi do chlapca,ktorý ju neľúbi...Ale vlastne..Je aj to láska?? ..Každý si pod láskou predstavuje niečo iné/niekoho iné/ho... Je to úžasný pocit,ktorý by chcel prežívať hádam každý.Láska je bohužiaľ aj krutá, a niekedy bolí...

Je láska,keď dievča s chlapcom chcú byť stále spolu?... Je láska,keď sa chlapcovi pri pohlade na JEHO dievča rozbúcha srdiečko a má pocit,že sú na svete len oni dvaja? A naopak? Keď dievča neustále myslí na SVOJHO chlapca a veľmi jej na ňom záleží? Keď sa majú obaja veľmi radi a rozumia si? Keď sú jeden pre druhého jedinečný? Keď sú ochotní jeden pre druhého urobiť všetko? Je láska,keď dievča dokáže odpusťit chlapcovi aj v tom,v čom by inej osobe neodpustila? A naopak?....
Každý lásku pociťuje inak.... Ale láska je niečo krásne..nezabudnuteľné.Niečo,čo Vám nechá stopy na srdiečku.Aj krásne,aj boľavé.. Sú s ňou spojené najkrajšie chvíle života..ale taktiež aj tie smutnejšie.. ale to k nej patrí..Patrí ako dvaja ľudia,ktorí sa ľúbia...
Ľudia stále hľadajú lásku..osobu,s ktorou by ju mohli zdielať..Stále riešia,čo to vlastne je.Chemická reakcia?.. Reakcia,pri ktorej prebehne povestná ,,iskra" ?... Hm... Niektorí ludia hľadajú lásku celý život a nájdu ju až ,, v poslednej chvíli ".. Niektorí ,,ľúbia" každú chvíľu niekoho iného,len aby zistili čo to je láska.. Niektorí ju majú a nevážia si ju...
Ja som tú hádanku vylúštila.Vieš čo je láska? Každý si pod ňou predstavuje niečo iné,niečo jedinečné..A ja si predstavujem Teba..Pre Mňa Si jedinečný...Láska si Ty.Moja láska.Jediná,najväčšia,iba moja... proste jedinečná. .. Viem to.. na 200%.. Ver alebo never..
Píšem.Sedím na posteli, vankúšom opretá o stenu a pri každej krásnej myšlienke mi do očí vyhŕknu slzy... Vedľa seba mám mobil,na ktorom žiari Tvoja fotka.. ,, tlačítko na čitanie správ " musí byť ubolené.. stále si ich čítam... Z veže mi hraje pesnička,ktorú som počúvala keď si v odišiel v lete na týždeň preč..stále dookola.. je mi jedno,že mi už nadávajú..pripomína mi Ťa..Nejem,nespím.. žijem vôbec? Vždy si spomeniem čo všetko sme spolu prežili.Aj zlé,aj dobré.. Ale teraz neodchádzaš,že?..
Vždy to budeš Ty..Iba Ty.. Si jedinečný,aj ked si to Ty nemyslíš, vieš o tom? .. Si prvý.. prvý vo všetkom.. mohol by si sa tym chváliť.. a Ty to vieš... S dobrým svedomím môžem povedať,že Ja už som Svoju lásku dávno našla..
Skús si opäť spomenúť ako sme sedávali na lavičke..a bolo nám dobre.Rozprávali sme sa očami... Moje pery sa stále stretávali s Tvojimi.... Máš ich pekné.. sladké,majú chuť Teba.Zvláštna chuť...
Oči máš krásne modré.. Som smutná,keď v nich vidím smútok,žiaľ.. Vždy sa tak zvláštne zahladíš...
Vlasy... vždy Ti pekne vejú vo vetre... Je to krásny pocit,keď Ti po nich môžem prejsť rukou... a ovoniať..voňajú Tvojou vôňou..nezabudnuteľná vôňa... O hebkosti a nežnosti Tvojich rúk,keď mi hladíš tvár,alebo držíš ruku ani nehovorím.... Pozeraj na mňa.. hlaď ma po tvári a drž ma za ruku...